Včely žijú pospolu v úli, ich spoločenstvo označujeme ako "včelstvo". V každom úli nájdeme len jednu matku (kráľovnú), veľké množstvo robotníc a niekoľko trúdov, ktorí vo včelstve prebývajú spravidla od jari do jesene, potom sú včelami vyhnané. Jednotliví obyvatelia úľa sú na sebe bezvýhradne závislí, každý má danú úlohu, ktorú musí plniť.
Matka, ktorá jediná má vyvinuté samičie pohlavné orgány, má na starosť klásť vajíčka. Trúdovi matku oplodňujú pri snubným preletu jedenkrát za život matky. Matka si spermie uloží do spermoteky, z ktorej potom čerpá pre oplodňovanie vajíčok ktoré kladie. Robotnice toho majú na starosť najviac. Vyhľadávajú nektár, medovicu, peľ a vodu. Ďalej sa starajú o spracovaní medu z nektáru, konzervovanie peľu, stavbu plástov a kŕmenie ostatných vo včelstve. Stráži vchod do úľa aj správnu teplotu v hniezde, upratujú a čistia.
Matka je oveľa väčšia ako robotnice a vôbec sa nepodieľa na prácu v úli, jej jediným poslaním je obnova včelstva. Jej žihadlo nie je určené len na obranu, ale aj na kladenie vajíčok. Celý svoj život sa môže tešiť z starostlivosti robotníc, ktoré jej aj kŕmi.
Vývoj robotnice a matky je spočiatku úplne totožný. Čo teda spôsobuje ich odlišnosť po dokončení vývojového procesu? Larvičce matky je dopriato viac materskej kašičky ako ostatným a dospelý jedinec vylieza zo svojej bunky už po 16 dňoch. Ak sa stane, že v úli objavia mladá matka ďalšie matku, nastane boj a slabšie zahynie.
Včelstvo sa však tiež môže pomocou rojenia rozdeliť na dve časti. Staršie matka potom s jednou časťou odletí a nasťahuje sa inam.
Telo včelí robotnice je minimálne o centimeter kratšia ako telo matky a nemajú vyvinuté pohlavné orgány. V úľa sa ich v sezóne nachádza až 30 000 - 60 000, počas zimy však ich počet klesne až na 10 000 - 15 000. Ich posun v rebríčku závisí na tom, ako sú staré. Najskôr čistí bunky, potom kŕmi larvy. 6. až 12. deň svojho života majú za úlohu kŕmiť matku, až keď im je 21 dní začínajú lietať pre potravu. Z vajíčok, ktoré nie sú oplodnené sa liahnu trúdovi.
