Kryštalizácia medu (nesprávne nazývaná cukornatosť) je jav celkom prirodzený. Med nijako neznehodnocuje a ani neznižuje jeho kvalitu. Snáď len s výnimkou toho, že sa skryštalizovaný med zle naberá a rozotiera na chleba. Ba naopak sa dá povedať, že je známkou toho, že med včelár neoklamal, ani s ním chybne nenakladal.
Všeobecne platí, že medy s vysokým obsahom glukózy (napr. Repkový) kryštalizujú veľmi rýchlo, a to už niekoľko dní po vytočení. Naopak medy s vyšším podielom fruktózy, zostávajú tekuté dlhšie (agátový kryštalizuje minimálne). Med, ktorý nekryštalizuje (snáď len s výnimkou spomínaného medu agátového) bol s najväčšou pravdepodobnosťou nešetrne zahriaty na teplotu vyššiu ako 50 ° C, čím mohlo dôjsť k rozpadu mnohých cenných látok.
Dobrou voľbou pre spotrebiteľov môže byť ideálne pastový med, čo nie je nič iné ako med spracovaný pri kryštalizácii miešaním za nízke teploty, čím sa zmenší veľkosť kryštálov a med má jemnú pastovitú konzistenciu. Ďalej už "netvrdne" a ide dobre roztierať. Takto spracovaný med nestráca žiadnu zo svojich vlastností.
Skryštalizovaný med je možné šetrne ztekutit tak, že nádobu s medom pomaly zahrejeme vo vodnom kúpeli na teplotu 45 ° C. Treba počítať s tým, že med skôr či neskôr znovu skryštalizuje, preto ohrievame vždy len také množstvo zkrystalizovaného medu, ktoré do doby než znovu skryštalizuje, spotrebujeme.
Pri ohreve medu na vyššiu teplotu dochádza k zničeniu niektorých prirodzených súčastí medu, napr. Enzýmov.
Zo ztekuceného medu môžeme tiež urobiť jednoducho pastový. Až začne znovu kryštalizovať, každý deň ho raz alebo dvakrát premiešame. Tento proces vykonávame približne týždeň. Potom už med "nestvrdne".
